Zónovanie a trasovanie permakultúrnej záhrady

Ako funguje zónovanie a trasovanie záhrady, na čo sú dobré a aké môže mať následky, keď sa zanedbá.

V rámci svojho balíka záhradného designu ponúkaš 2 služby, ktoré som u iných poskytovateľov záhradného dizajnu nenašiel – zónovanie a trasovanie záhrady.

Tieto pojmy pochádzajú zo slovníka permakultúrnych dizajnérov, ktorých metódy uplatňujem pri svojom záhradnom dizajne. Nie každý s týmito metódami pracuje, preto ich nenájdeš v každom záhradnom štúdiu.

Čo je teda zónovanie a čo trasovanie?

Zónovaním sa v permakultúrnom dizajne chápe pomyselné členenie pozemku vzhľadom na to, ako na ňom jeho obyvatelia plánujú tráviť svoj čas. Napríklad dom, v ktorom človek býva, označujem ako zónu „nula“. Zónou 1 je potom priestor v extreriéri, kde trávi najviac času, a takto to postupne speje až k zóne 5, ktorou v dizajne označujem divočinu.

Ja väčšinou začínam dotazníkom vo forme tabuľky, do ktorej si zozbieram informácie o rutinne, potrebách a nárokoch rodiny, ktorá pozemok bude využívať. Na základe dotazníka sa mi na pozemku vytvoria „bubliny“ s rôznymi funkčnými komponentami a štruktúrami.

Dôležité je pre mňa správe riešiť okraje týchto bublín, kde sa stretávajú susediace zóny, vrátane okrajov domu, ktoré sa stretávajú s exteriérom. Tu je výzvou nájsť komponenty alebo rastliny, ktoré budú zo stretu konkrétnych zón ťažiť, nie trpieť.

Ak napríklad na južnej strane domu máme kuchyňu s terasou, z ktorej vedú do záhrady betonové schodíky, je tento prechodový bod ideálnym miestom pre pestovanie byliniek.

Výsledkom tejto fázy dizajnu je v podstate pôdorys, kde sú vyznačené jednotlivé zóny a v nich vhodne umiestnené objekty, ktoré si majitelia žiadajú na pozemku mať.

Po zónovaní nasleduje trasovanie, kde sa zameriavame na pohyb človeka medzi zónami. Tu do pôdorysu dopĺňam brány, dvere, chodníky a podobne.

Na čo sú zónovanie a trasovanie potrebné?

Potrebné sú na vytvorenie dizajnu, na základe ktorého potom vieme zrealizovať záhradu dlhodobo prosperujúcu s prirodzeným správaním ľudí, ktorí v nej trávia čas.

Čo ak sa zónovanie a trasovanie navrhne nesprávne, alebo sa úplne vynechá?

No môžu na to dlhodobo doplácať obe strany – ľudia aj príroda na pozemku. 

Keď napríklad umiestnime majstrovi dielňu na nesprávnu časť pozemku, môžeme ho zbytočne oberať o kopec energie. Snahou ju ušetriť inde zasiahne ostatné zóny – v záhrade sa postupne kopí neporiadok a napokon si prácu postupne prenáša do domu, kde uberá komfort sebe aj celej rodine.

Ďalším príkladom môže byť skleník, ktorý je na mieste bez vhodného prívodu vody. Pre nepraktickosť po čase jednoducho prestane byť udržiavaný a stane sa niečím, čo život na pozemku znehodnocuje. Alebo sa prívod vody vytvorí nasilu, čo môže mať opäť svoju cenu a dlhodobé následky.

Výsledkom nesprávneho trasovania zase môže byť, že si ľudia cez pozemok začnú vyšliapavať nové skratky a narúšajú tým zóny, v ktorých mohla prosperovať pôvodne navrhnutá príroda.

Autor: Marianna Sabolova

V Británii som úspešne absolvovala diplomovaný odbor Praktického Záhradníctva (RHS level 2) certifikovaný Kráľovskou Záhradnou Spoločnosťou. Pracovala som nie len v ruchu Londýna pre Bedford Estates ale aj v prekrásnej prímorskej záhrade v Lepe v srdci anglického vidieka. Po návrate domov som začala študovať permakultúrny dizajn a princípy prírodného záhradníctva, ktoré aktívne uplatňujem pri svojej práci.