Najväčší problém s komunitou je ten, že keď niekoho stretnem dva mesiace po tom, čo sme sa videli naposledy a opýtam sa ho na jeho startup, pravdepodobne ho už trikrát stihol zmeniť za niečo ekvivalentne nezvalidované, no s ešte väčšími očakávaniami.
Potreboval som spôsob, ako sa s týmito skúšajúcimi foundermi stretávať čo najčastejšie, aby som videl, ako a prečo nastáva toto skákanie medzi nápadmi a ako sa dá pomôcť prezemenu aj s nejakou validáciou, z ktorej sa dá aspoň niečo naučiť.
Jedna vec, ktorá v Starporte odfungovala sama od seba, sú vianočné párty. Tie si ľudia pýtajú sami a jediné, čo odo mňa potrebujú, je obývačka, kde sa môžu vyvaľovať, kým jedia kapustnicu a koláče. Hlavne popri tom ale riešia všetko to, kvôli čomu sa ich snažím dávať dokopy na meetupoch.
Rozhodol som sa teda, že namiesto prenajímania cudzích sál a vymýšľania programu pre verejné meetupy začnem organizovať stretnutia najužšieho jadra komunity priamo v Starporte, pričom jedinou agendou bude voľná debata pri konzumácii jedla.
Toto bolo dostatočne lacné a organizačne jednoduché na to, aby sa to dialo každý týždeň a aby mi väčšina energie ostala na sledovanie účastníkov.
Po pár meetupoch začalo byť jedlo príliš malou motiváciou na účasť a začala sa odo mňa vyžadovať agenda. Každý ale mal opäť úplne iný projekt v inej fáze, úplne iný prístup a úplne iný spôsob zapájania do rozhovorov.
Napokon som teda všetkým ponúkol to, že si budeme každý týždeň dávať reporty toho, ako a na čom práve pracujeme, prípadne s čím si nevieme rady. Možnosť prezentovať pravidelne pred cudzími je spôsob, ako svoje celotýždňové myslenie dostať pod kontrolu a ľahšie odhaliť, keď príliš skáčeme, alebo naopak v niečom viazneme.
Toto začalo fungovať celkom zaujímavo.
Za 2 mesiace prebehlo 6 týchto stretnutí a traja z nás už majú zvolený cieľ, ku ktorému cestu pravidelne reportujú.
Garantom existencie meetupov je opäť účasť mňa samotného a ako zadanie, na ktorom prácu budem každý týždeň prezentovať, som si zvolil design ďalšieho ročníka Startup Campu a Startup Fair.
