Podcast test 1 a 2

Keď som začal koncept Starportu čistiť na jednotlivé produkty, ktoré by mali nahradiť počiatočnú infraštruktúru začínajúcich podniakteľov, uvedomil som si, že mi tam chýba možnosť tvorby podcastov.

Napokon vzhľadom na to, že táto karanténa tak skoro neskončí a meetupy budú veľmi obmedzené, je to niečo, čo môžem rozbehnúť pre vlastné dobro.

A vlastná potreba je celkom dobrý základ pre dlhodobú udržateľnosť.

Aby to nebolo od začiatku odsúdené na záhubu

Ak podcasty majú prežiť, musia byť veľmi jednoducho realizovateľné a ideálne by mali prinášať hodnotu k zvyšku mojej práce.

Určite teda nechcem vždy vymýšľať originálny scénár. Aj keby som spravil aspoň jeden takýto podcast, nikdy by som s ním nemohol byť spokojný.

Taktiež sa mi nechce od začiatku stresovať nad tým, čo si o tom myslí publikum. Zahĺbiť sa chcem do niečoho, čo má význam pre mňa. Z toho potom môže vyrásť niečo, čo už funguje aj pre iných. Opačne to fungovať nebude.

Existujúci obsah

Čo som sa ako UX designer naučil je to, že tie dobre fungujúce produkty väčšinou nie sú výtvormi, len starým obsahom preneseným do nového kontextu.

Ak teda chem obsah pre podcasty, potrebujem doňho vniesť rozhovory, ktoré už niekde prebiehajú a jediný problém s nimi je, že nie sú nahrávané.

Takéto rozhovory často absolvujem so spolužiakom zo svojej strednej školy, s ktorým si z nejakého dôvodu navzájom spochybňujeme uvažovanie. Z toho vyplývajú siahodlhé debaty na messengeri, ktorých nahrávanie pre publikum by určite pomohlo aj upratať spôsob, akým si vymieňame myšlienky.

Technika

Po poldennej brigáde v suteréne Starportu sa mi z nábytku a rollupov podarilo náš War Room a premeniť na scénu, na ktorej sa pohodlne sedí a zároveň vyzerá schopne na zábere kamery.

Kvôli záznamom meetupov, ktoré som začal robiť v Tabačke, som si kúpil aj celkom dobrý mikrofón a síce trochu chromý ale postačujúci statív na iPhone.

Test run #1

Najprv som sa teda rozhodol, že to necháme bežať a v postprocese z toho vystrihnem zaujímavé časti.

Trojhodinový výstup bol ale po vystrihnutí všetkého zamysleného koktania aj tak nepoužiteľný – to, čo bolo počúvateľné nemalo veľmi súvis.

Obsah rozhovoru bol síce jednoznačne prínosný, no s mojim co-hostom uvažujeme dostatočne podobným spôsobom na to, aby sme sa pochopili aj bez vyslovenia súvislej myšlienky. A to trochu zabíja pointu podcastu, ktorý má byť pochopiteľný práve zvyškom sveta.

Navyše postprocess úplnej improvizácie bol rovnako časovo neefektívny, ako by bola príprava scénára.

Test run #2

Jedným spôsobom, ktorý môžeme skúsiť, je ubezpečiť sa, že po všetkom improvizovanom skladaní myšlienok, vyslovíme každú aj v celistvej forme, ktorú by pochopil ktokoľvek zvonku.

Takto by som mal v nahrávke ľahko nájsť a vystrihnúť to, čo má ísť von.

Aby som zároveň tieto celistvé myšlienky prepojil nejako medzi sebou, najjednoduchšou formou, ktorú vieme produkovať sú páry otázok a odpovedí.

To síce trochu vedie k príprave zoznamu otázok, ak sa vieme dobre zladiť so svojim co-hostom a rozvíjať debatu organicky, stačiť by nám mala len úvodná otázka, ktorá odštartuje dialóg. Každá odpoveď by tak mala aspoň v jednom z nás vyvolať nejakú logicky nasledujúcu otázku.

Pattern natáčania podcastu by takto mohol byť nasledovný:
Kick off otázka -> improvizovaná odpoveď -> čistá odpoved -> improvizovaná otázka 2 -> čistá otázka 2 -> improvizovaná odpoveď 2 -> … -> záver.

Z výstupu potom vyhodíme všetko improvizované a podelíme sa len o čisté otázky a odpovede.

Autor: Stanley

Od strednej školy som vždy len podnikal ako UI designer a od roku 2015 popri tom budujem vlastný startupový hub. V Starporte sa snažím do hĺbky pochopiť hlavne začínajúcich podnikateľov v Košiciach a postaviť pre nich udržateľný ekosystém pre startupy a scaleupy.