Čo je vlastne „startup“? I.

V poslednom čase som sa snažil v Starporte dať dokopy niekoľko nových vecí, ktoré by mali pomôcť vzniku startupov. Problém, na ktorý pri tom opakovane narážam je tá otravne vágna definícia slova startup, ktorá očividne tancuje tak, ako sa ľuďom práve hodí.

Ideme si teda dať roundtrip cez všetko, čo v hlave mám a skúsim dostať k nejakému záveru.

Kde startup začína a končí?

V prvom rade je startup určite fázou. Rád by som prišiel na to, ako je vymedzená, aby sme sa mohli baviť o procese.

Za posledných 10 rokov som pracoval pre viacero startupov, pričom väčšinu z nich by som označil za neúspešné a jeden určite za úspešný.

Zaujímavým faktom je, že príbehy všeobecne úspešných startupov vo mne nechávajú dojem, že nezačínajú ako startupy. Je v podstate aj spätne ťažké povedať, kde sa ich story naozaj začal. Hlavne preto, že aj ich úspešný „štart“ oficiálnej firmy alebo budovanie produktu je postavený na nejakej hlbšej histórii, ktorá v tom má nezanedbateľnú úlohu.

Tých 97 percent neúspešných startupov teda budú pradvedpodobne firmy, ktoré sa rozhodujú svoj business postaviť nejakým ad hoc spôsobom. Vstupujú na trh, ktorý nepoznajú, v čase ktorý na to možno nieje vhodný, s produktom, ktorého potreba nebola dokázateľná…

Začiatkom startupu sa asi bude rozumieť vedomá iniciácia inovatívneho produktu na trhu – rozhodnutie jedinca, že chce postaviť podnik, ktorý by mal z ničoho vyrásť na globálne rozmery.

Za koniec úspešného startupu by som označil nejaký bod, kedy inštancia cieľového segmentu trhu startup úspešne adoptuje ako žiadanú súčasť svojich cyklov. Scaleup potom môže adoptovaný koncept rozšíriť do ďalších inštancií cieľového segmentu.

Koncom neúspešného startupu by teda mal byť bod, v ktorom trh produkt zjavne odmietne.

Definovať zlyhanie a úspech

Problémom pri startupoch je teda s veľkou pravedpodobnosťou to, že nie sú deterministicky zadefinované. Namiesto toho, aby sa dožili rezultatívneho konca, začnú pivotovať vo svojej definícii, aby sa mu vyhli.

Pre startupy a vývoj zmýšľania ich foundrov by určite bolo pozitívnejšie v startupe zlyhať a oficiálne odštartovať novú iteráciu, ako kontinuálne prekrúcať prvé zadanie a odmietať tak hodnotný neúspech.

So zadefinovaním cieľového segmentu by startup mal zadefinovať aj parametre odmietnutia trhom, aby sa dala čo najskôr rozpoznať potreba pre pivot konceptu.

Problém ale je, že sa tu bavíme skôr o výskume, kým pojem startup napovedá začiatok rezultatívneho procesu, akým je skôr adopcia. Z toho vyplýva, že startup by mal začať až po ukončení výskumu, ktorého výstupom je presná definícia produktu, o ktorý má špecifikovaný segment trhu preukázateľný a kvantifikovaný záujem.

Odstrániť vývoj produktu

Proces, ktorý iniciuje úspešnú adopciu znie ako marketingová aktivita – implementácia. Z toho logicky vyplýva, že tvorba produktu do toho nespadá, čo je práve aktivita, na ktorú najviac startupov míňa najväčšie zdroje a čas.

Súčasťou výskumu by teda určite mala byť tvorba produktu, a konkrétne MVP – teda jeho minimálnej verzii, ktorá stačí na to, aby doručila hodnotu, za ktorú je zákazník ochotný zaplatiť.

Zdokonaľovanie a automatizácia produktu by mali nasledovať až po skončení fázy startupu.

Záver

Fázu startupu by sme teda nateraz obmedzili na marketingový proces implementácie, ktorý vyžaduje hotové MVP a deterministický plán na základe výskumu.

Samotná fáza startupu je ale stále od prvotného rozhodnutia podnikať delená výskumom a prototypovaním MVP, ktoré potrebujeme zadefinovať, aby sa o startupoch malo zmysel vôbec baviť.

Autor: Stanley

Od strednej školy som vždy len podnikal ako UI designer a od roku 2015 popri tom budujem vlastný startup - V Starporte sa snažím sa do hĺbky pochopiť hlavne začínajúcich podnikateľov v Košiciach a postaviť na nich udržateľný ekosystém startupov a scaleupov.